leskokôrka lesklá, latinsky: Ganoderma lucidum; japonsky: reishi, mannentake; čínsky: lingdžr; anglicky: Reishi mushroom, Lingzhi mushroom
Leskokôrka lesklá (Ganoderma lucidum) je adaptogénna huba, ktorá má medzi liečivými hubami podobné postavenie ako ženšen medzi liečivými rastlinami. Plodnice leskokôrky sú veľmi úhľadné, lesklé, akoby nalakované, farby hrdzavo hnedej až červenohnedej. Spodná strana klobúka je biela, s rúrkami, výtrusy sú škoricovej farby. Hlavné účinné látky lesklokôrky a ženšenu spadajú do rovnakých kategórií - polysacharidy a triterpenoidy. Pri bližšom pohľade samozrejme ženšen a leskokôrka obsahujú rôzne konkrétne druhy týchto zlúčenín.
Leskokôrka obsahuje ešte pestrejší výber triterpenoidov ako ženšen - bolo v nej popísané viac než 310 takýchto amfifilickými molekúl, ktoré sú na jednej strane rozpustné vo vode, na druhej strane ale majú (podobne ako steroidné hormóny) schopnosť prechádzať lipidickou membránou dovnútra buniek. Triterpenoidy leskokôrka sa zhruba delia na ganoderové kyseliny, ganodermové kyseliny, ganoderenové kyseliny, lucidenové kyseliny, luciderové kyseliny, ganoderioly, lucidumoly, ganolaktony, ganoaldehydy, lucialdehydy atď. a podrobne rozlišujú písmenami a číslami. Práve tieto triterpenoidy dodávajú lesklokôrke jej charakteristickú horkú chuť.
Leskokôrke sa hovorí "huba nesmrteľných" a jej povesť v TČM v istom zmysle predčí aj ženšen. TČM si bola výnimočnosťou tejto huby vedomá najmenej po dobu 2,5 tisíca rokov, čo vieme vďaka tomu, že túto hubu opisuje tzv. "Vnútorná kniha Žltého cisára", lekárska kniha TČM ktorá v danom období vydaná. Starí Číňania nevedeli účinky lesklokôrky presne zmerať a vedecky vysvetliť, ale zaradili ju medzi hlavné tradičné liečivá svojho systému. V priebehu storočí lesklokôrku opriadli zázračné historky, bola nazývaná "elixírom života" a "hubou nesmrteľnosti", vyhľadávaná kráľmi a oslavovaná básnikmi. Štylizovaná ikona leskokôrky sa v tradičnej čínskej kultúre doposiaľ považuje za symbol šťastia. Obrovský oceľový ornament predstavujúci lesklokôrku môžeme napríklad nájsť ako jedinú ozdobu na každej strane slávneho taiwanského mrakodrapu Taipei 101, ktorý sám predstavuje štylizovaný stonku bambusu.
O účinkoch leskokôrky bolo publikovaných takmer 1000 vedeckých prác a je všeobecne považovaná za archetyp liečivej huby. Avšak nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 výslovne zakazuje predajcom uvádzať u potravín a výživových doplnkov (kam adaptogény patria) akékoľvek tzv. " zdravotné tvrdenia " okrem tých, ktoré schváli priamo Európska Komisia alebo Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Informácie o zdravotných účinkoch leskokôrky a ďalších adaptogénov tu preto nesmieme uvádzať a musíte si ich nájsť sami. Začať hľadať môžete napr. tuto.
Leskokôrka predávaná v kapsliach, alebo tabletách väčšinou obsahuje návod na doporučené dávkovanie. Bežné dávkovanie 3x denne 1-3 kapsule nalačno, zapiť vlažnou vodou (alebo prášok rozpustiť vo vlažnej vode). TČM odporúča po požití krátkj zahrievacie cvičene.
Lesklokôrovku možno nájsť po celom svete, nie je ale hojná a pre pokrytie dopytu sa musí pestovať. Napriek peknému vzhľadu sú jej plodnice pre tuhú konzistenciu nepožívateľné a musí sa práškovať, čím vzniká tzv. 100% plodnicový prášok. Ten je horkej, ale príjemnej chuti a dá sa piť napríklad rozmiešaný v teplej vode alebo v káve. K zvýšeniu výdatnosti obsahových látok (čo je dôležité u kapsúl) sa vykonáva koncentrácia: Obsahové látky lesklokôrovky sa vylúhujú a zhustia tak, že 1g práškového koncentrátu vydá za niekoľko gramov mletej plodnice.
Okrem výrobkov z plodníc existujú aj výrobky z tzv. "mycélia" (podhubia) a tzv. "primordia" (drobných hrčiek, z ktorých by neskôr vyrástli plodnice). Mycélium a primordium sa vyrába v laboratóriu kultiváciou na agare alebo v tekutom médiu. Z tohto typu materiálu samozrejme nie je možné vyrobiť plodnicový prášok. Výroba koncentrátu je jediný spôsob ako mycélium dostať do jedlej formy. Využitie mycélia zlacňuje výrobu, pretože odpadá fáza čakanie na rast plodníc, ktorý je u tejto huby veľmi pomalý. Nie je jasné, ako plodnicové a mycéliové výrobky po stránke kvality porovnávať, nemožno to ale vykonať jednoduchým porovnaním celkového obsahu polysacharidov a ďalších látok. U leskokôrky totiž nejde o polysacharidy všeobecne, ale o špecifické polysacharidy a proteoglykánmi, ktoré nemožno zachytiť jednoduchým percentuálnym údajom. Veď agar na ktorom sa mycélium pestuje je koniec koncov tiež polysacharid ... Nechceme inovatívnym metódam pestovania mycélia upierať ich potenciál, ale tradičný spôsob užívania lesklokôrovky bol vždy vo forme dospelej plodnice.